STARÝ SVET
Pre ostatných je to len hra. On v nej hľadá spôsob, ako zachrániť niekoho blízkeho.
Stručný obsah
Starý svet je fantasy román odohrávajúci sa v roku 2098.Pre väčšinu ľudí je virtuálna hra Starý svet iba miestom na dobrodružstvo a oddych, no pre Maxa znamená oveľa viac.Vstupuje do nej s jediným cieľom – nájsť spôsob, ako zachrániť človeka, na ktorom mu záleží.Čaká ho nielen svet elfov, trpaslíkov, gnómov či orkov, ale aj oveľa mocnejších bytostí, ktoré oňho z neznámeho dôvodu prejavia záujem.
Ukážka z románu Starý svet
„Peniaze, alebo život,“ vyzval nás bandita tou najotrepanejšou frázou v histórii zločinu. Pozrel som na Valeriona, no ten už zaujal bojový postoj. Na nič som teda nečakal ani ja a strhol som z ramena luk.
„Peniaze nemám a život si nedám,“ precedil som medzi zuby a namiesto pozdravu mu poslal šíp.
Výkrik bol tak hlasný, že prehlušil aj burácanie rieky. Chápal som to. Šíp trčiaci z kolena dokáže človeka podráždiť. Ak bol navyše otrávený, náladu to nevylepší. Bandita ťažko vykročil smerom k nám, no podľa jeho výrazu ho bolel každý pohyb. Vyzeralo to, že jeho kariéra dobrodruha sa práve skončila.
„Je náš, perfektný zásah,“ pochválil ma Valerion. „Skvelý nápad ochromiť ho.“
„Mieril som na hlavu,“ odvetil som úprimne.
Ukážka z románu Starý svet
Popíjajúc pohár trpkého vína, rozhliadol som sa po krčme, no nikoho známeho som nevidel. Zapojil som sa však do rozhovoru dvoch hráčov. Jeden z nich ma zaujal, keď vytiahol šupinku strieborného železa a ukazoval ju tomu druhému. Rozprával, akoby držal ktovieaký poklad.
„Keby som mal toho o trochu viac, zájdem do Khardün. Ak sa čierne železo spojí so strieborným, vznikne tvrdá oceľ. Krompáč sa na bežnom kameni potom nikdy neotupí.“
„Ha, o tom by som ti mohol rozprávať,“ odvetil mu ten druhý. „Môj otec bol metalurg.“
„Predpovedal počasie?“ podivil sa jeho spoločník.
„To je iné,“ zaťukal si na čelo druhý kumpán.
Ukážka z románu Starý svet
Stará bylinkárka sa pomaly došuchtala až ku mne, no nezdalo sa, že by si ma všímala. Odtrhol som ďalšie drobné kvietky a privoňal k nim.
„Chystáš niekomu hlboký spánok?“ ozvala sa mi znenazdajky za chrbtom. Otriasol som sa. Jej hlas znel ako hrdzavá ihla škŕkajúca po hrdzavom plechu.
„Čo tým myslíš?“ spýtal som sa a nenápadne som cúvol. Nevedel som prečo, ale mal som pocit, že aura okolo nej je akási... jedovatá.
„Kvety nestačia, musíš použiť aj korene. Spánok bude potom hlboký a večný,“ zachichotala sa, akoby si spomenula na niečo veselé.
Začal som listovať v herbári a ukázalo sa, že má pravdu. Kvet, ktorý som držal v ruke, bol navlas podobný skici na jednej zo stránok. Názov rastliny znel Biely spánok. A pod obrázkom bol umiestnený krátky text:Kto požije kvet, list, či koreň,
života viac nie je hoden.
Nech je mladý, starý, chlap, či deva,
v bolestiach skape na zauzlené črevá.Ou, tak toto je vysvetlené pekne po lopate. Teraz som mal už istotu, že som natrafil na hodne zaujímavú rastlinku. Rozhodol som sa, že so starou elfkou ešte prehodím slovko-dve. Opäť som si privoňal k bielym kvietkom.
„Hľadám nejakú dobrú dušu, ktorá by ma naučila pripravovať medicínu,“ šibalsky som na ňu žmurkol a dodal, „hlavne na ten dobrý spánok."
Nie som profesionálny spisovateľ. Som človek, ktorý mal v hlave príbeh a rozhodol sa ho dostať na papier.Keď som začal písať Starý svet, mala to byť iba poviedka. Po dokončení úvodu bol zošit plný. Vtedy mi bolo jasné, že hranice poviedky som dávno prekročil. Rozhodol som sa pokračovať.Dnes je tých zošitov sedem a blížim sa k záveru svojho príbehu.Miroslav Bukovský